Krajina, kde turistov nestretnete

20.12.2020

Dve rôzne vlády na jednom území? Je to vôbec možné?! Aj to je príbeh najchudobnejšej krajiny Európy, ktorá sa radí medzi krajiny s najväčšou hustotou vinohradov na svete - Moldavska.

Písal sa rok 1991, kedy prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými zložkami podporované Ruskom. A tu sa to všetko začalo. Vojna nemala víťaza. V meste Tiraspol vznikla druhá vláda, ktorá vyhlásila nezávislosť Podnesterska. Dodnes ho žiadny štát sveta neuznal. Podnestersko zaberá približne 17% územia Moldavska a žije tu približne 600 000 ľudí prevažne ruskej národnosti. Tento príbeh bol dosť fascinujúci na to, aby sme tieto dve (alebo jednu? :D ) krajiny preskúmali osobne.

Počas letu sa Tadeáš zoznámil s Andejom, ktorý v súčasnosti študuje na Slovensku. Pozval nás k sebe domov a hovoril, že ľudia v Moldavsku sú veľmi pohostinný k turistom. Po prílete nám pomohol zorientovať sa. Dokonca nám zaplatil lístky na autobus. Z letiska sme sa dostali autobusom č. 165 za 3 MLD(1moldavský lei = 0,05€) priamo do centra Kišiňova(Chișinău). Na hlavnej stanici sme si kúpili lístok na mašrutku a vybrali sa smer Tiraspol. Cesta po moldavských cestách bol jeden veľký "tankodróm". Vojak nás počas kontroly vyzval, aby sme opustili mašrutku a šli za ním. Následne sa mašrutka pobrala ďalej. V tejto chvíli nám nebolo všetko jedno. Vzal nás do pohraničnej miestnosti, kde nám vystavil víza na 48 hodín. Bez toho papiera sa nedostanete z krajiny von. Pri vízach sme museli povedať, v ktorom hoteli budeme spať.

O pár stoviek metrov na nás čakala mašrutka. Po príchode do Tiraspolu sme sa ubytovali. Platí tu pravidlo, že na ubytovaní sa nešetrí. Vzhľadom na to, že Podnestersko nie je uznaným štátom, naše SIM-karty tu nie sú podporované. Taktiež sa tu nedá platiť našimi bankovými kartami. V krajine používajú vlastnú menu, avšak platiť sa ňou dá len tu. Výber z bankomatu sa uskutočňoval len pár minút do hodiny, pričom pred samotným výberom je potrebné vyplniť formulár.

Hneď ráno sme navštívili Víťazný park (Pobeda). Domáci veľmi radi navštevujú toto miesto, ktorého súčasťou sú zábavné atrakcie z 60-tych rokov 20.storočia a fungujú dodnes. Ide o "veľký reťazák", či ruské kolo. Toto mesto je veľmi atypické. Na hlavnom námestí sa nachádza socha Lenina, slávny sovietský tank T-34 a celkový dojem dotvára horiaci "večný oheň". Konajú sa tu pravidelné vojenské prehliadky. Cesty sú tu široké, avšak poloprázdne. Červenú hviezdu, kosák , či kladivo máme možnosť vidieť na každom kroku. Väčšina ulíc je pomenovaných po komunistických predstaviteľoch, akým bol Gorki, Marx, či Lenin, ktorého ulica sa tiahne celým mestom.

Počas prechádzky mestom sme sa zastavili na trhovisku, aj keď skôr to pripomínalo bazár starých vecí. Počas našich ciest radi navštevujeme takéto miesta, lebo práve tu stretáme tých najautentickejších domácich ľudí. Milo nás prekvapilo, že mnohí poznali Slovensko. Z rozhovorov s miestnymi vieme, že sa im tam nežije práve najlepšie. Veď kto by chcel žiť v neuznanom štáte, v ktorom vládne komunistický režim?! Ľudia aj napriek neustálemu životu v strachu sú tu veľmi priateľskí.

Ceny v obchodoch boli pre nás veľmi nízke. Nedokázali sme minúť viac ako 5 € za všetko jedlo, ktoré sme tu skonzumovali. Najväčšia sieť obchodov sa volá Sheriff. Vlastnia v podstate všetko. MHD v meste stojí zopár centov. Nie je však všetko zlato, čo sa blyští.

Pred skončením víz sme sa mašrutkou presunuli z krajiny-nekrajiny späť do hlavného mesta Moldavska, Kišiňova. Ubytovanie sme našli v originálnom kapsulovom hoteli. Ku koncu dňa sme sa prešli okolo jazera a zavŕšili ho v miestnom podniku Kozlovňa, kde sme si dopriali nielen zlatého moku, ale aj chutného jedla. Mimochodom menu bolo nielen v moldavskom, ale aj českom jazyku.

Ďalší deň sme venovali najväčším pamiatkám v meste. Začali sme pamätníkom, ktorý je venovaný sovietskym vojakom, ktorí padli v druhej svetovej vojne. Následne sme navštívili vojenské múzeum. Pokračovali sme kláštorom Ciuflea, ktorý je zasvätený svätému Theodorovi z Amasea. Ide o veľmi impozantné miesto plné pokoja. Určite odporúčame navštíviť. Náš výlet sme zakončili v užšom centre mesta, kde sme mali možnosť vidieť budovu parlamentu a pamätník Štefana III., ktorý bol najväčším bojovníkom proti Osmanskej ríši. Čerešničkou bola pravoslávna Katedrála Narodenia Pána.

Zaujímavosti(zdroj):

  • Je to najmenej navštevovaná krajina v celej Európe. Napr. v roku 2016 vstúpilo do krajiny len 121 000 cudzincov. V celosvetovom meradle majú menej turistov len Bangladéš a Guinea.
  • Ukrýva jedno bohatstvo. Je ním najväčšia vinná pivnica na svete, ktorú nájdete v Mileștii Mici.
  • Najväčším vývozným trhom čo sa týka vína bolo kedysi Rusko, ktoré spotrebovalo až 90% moldavského vína. Diplomatický spor v roku 2006 však vyústil do zákazu moldavskej a gruzínskej produkcie, ktorý bol pre moldavské hospodárstvo ničivý.
  • Najvýznamnejšou (a pravdepodobne aj najkrajšou) historickou pamiatkou Moldavska je Orheiul Vechi - kláštorný komplex pod šírym nebom, ktorý sa datuje viac ako 2 000 rokov dozadu.
  • Od roku 2009 do roku 2012 bola krajina bez prezidenta.
  • Veľmi veľa obyvateľov ovláda až tri jazyky, a to rumunsky, ruský a takzvaný Gagauz, ktorý je však na pokraji "života".
  • Moldavsko je najchudobnejšou krajinou v Európe. Druhou najchudobnejšou je Ukrajina.
  • Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len v Bielorusku sa spotrebuje viac alkoholu v prepočte na jedného obyvateľa.
  • Moldavsko sa umiestnilo na 12. mieste medzi svetovými vývozcami vína. Pestovanie viniča a výroba vína navyše funguje v Moldavsku už takmer 5000 rokov.
  • Najväčší židovský cintorín v Európe sa nachádza v Kišiňove - hlavnom meste Moldavska.
  • Congaz je najväčšou dedinou v Európe.
  • Moldavsko je extrémne vyľudnená krajina. Približne 2 milióny obyvateľov z krajiny odišlo, čo predstavuje približne polovicu z celej populácie.